Dušičky. ... na Kristýnčiném hrobě ... nivnička 2.11.2008 Rabi Pinchas položil svým žákům otázku, jak se pozná okamžik, kdy končí noc a začíná ráno. „Je to chvíle, kdy se natolik rozednělo, že jsme už schopni na dálku rozeznat psa od ovce?“ ptal se jeden žák. „Nikoliv“, odpověděl rabi. „Je to okamžik, ve kterém už rozeznáme datlovník od fíkovníku?“ otázal se druhý. „Také ne“, odpověděl rabi. „A kdy tedy přichází ráno ?“ ptali se žáci. „Je to tehdy, kdy pohlédneme do tváře jakéhokoliv člověka a rozeznáme v něm svého bratra a sestru“, řekl rabi Pinchas. „Dokud to nedokážeme, je ještě noc.“ ● chasidský příběh ● "Tento den by měl být rodinným svátkem, měli bychom přestat smrt tabuizovat," domnívá se Halík. "Měli bychom si říct, jak si představujeme svůj poslední den nejen po praktické stránce, ale i duchovní. Je dobré s blízkými mluvit o konečnosti, připustit si ji. Může nás zastihnout kdykoli." ● Tomáš Halík: http://zpravy.idnes.cz ● ... púšťání draka sobotní, ranní, předdušičkové ... Ondrovi 1.11.2008 Prvé novembrové dni sa vždy nesú v znamení návštevy cintorínov a spomienky na blízkych, ktorí už nie sú medzi nami. Tento zvyk zaviedol ešte rímsky pápež Bonifác IV. Obyvatelia Ríma Sviatok všetkých svätých pôvodne oslavovali 13. mája. Zmenil to až pápež Gregor IV., ktorý sviatok o viac ako dvesto rokov neskôr preložil na prvý novembrový deň. Pôvod spomienky na zomrelých však nemá kresťanské korene. Naopak, išlo o pohanský zvyk, slávenie konca pohanského roka. Tradíciu dodržiavali už Kelti, ktorí žili na našom území. Halloween pochádza od Keltov V prvé novembrové dni zapaľovali ohne a nosili masky, aby tak odstrašili a bránili sa negatívnym silám mŕtvych. V tento deň sa podľa nich navyše skončila vláda Boha Slnka (leto) a na jeho miesto nastúpil Boh smrti (zima). Z tohto zvyku sa pravdepodobne vyvinul aj dnešný americký sviatok Halloween. Do kresťanstva tento zvyk prenikol až potom, čo Rimania obsadili oblasti, kde žili Kelti a postupne začali tento sviatok oslavovať s nimi. Spôsob, akým ľudia pochovávali svojich mŕtvych na našom území, sa v priebehu času menil. V starej dobe bronzovej ešte prevládalo kostrové pochovávanie, stredná doba bronzová sa už však vyznačovala mohylami a napokon mladšia a neskorá práve kultúrou popolnicových polí. Cirkev s kremáciou nemá problém Príchod Keltov nepriniesol len novú kultúru, ale aj nové zvyky v oblasti pochovávania. Kmene žijúce na našom území postupne prešli na kostrové pochovávanie. Slovania, pochovávali taktiež tradične žiarovo. Po ich príchode na naše územie (o pôvode Slovanov existuje viacero teórií) sa však postupne objavujú aj kostrové hroby. Prechod na pochovávanie do zeme je pri Slovanoch jednoznačný až po príchode kresťanstva začiatkom 9. storočia. Kresťania sa prispôsobovali prostrediu, do ktorého prišli a pochovávali tak, ako bolo zvykom v danej oblasti. Pochovávanie do zeme však bolo prirodzené a zachovávali si ho najmä v prípadoch, ak spaľovanie bola forma protestu určitých skupín. Cirkev však so spaľovaním mŕtvych nemá žiadny problém. U Židov nebolo spaľovanie a pokiaľ sú kresťania zo Židov, tak sa prebrali ich zvyky, samozrejme, v závislosti od vetvy, z ktorej vyšli. Rozdielom je najmä to, že kresťania pochvávali v rakve a Židia v plachte. ● zdroj: www.centrum.sk ● ● vlasti ●

<< Předchozí

Další >>